Koncom 19. storočia prenikla na Slovensko drevospracujúca firma J. PH. Glesinger, hoci mala sídlo v Českom Ťešíne, od roku 1890 začala zakladať prevádzky od Nálepkova až po Spišskú Belú. V Spišskej Belej vybudovala manipulačný závod vrátane skladu dreva s kapacitou 12 000 m3. Pred skončením prvej svetovej vojny v nej pracovalo 350 ľudí. Firma Glesinger v januári 1916 uzavrela kúpno-predajnú zmluvu s kniežaťom Hohenlohem z Tatranskej Javoriny. Táto firma podala na uhorské ministerstvo obchodu žiadosť o povolenie vybudovať lesnú železnicu zo Spišskej Belej k Lendackým lesom (za obcou Lendak). Projekt vypracoval Ing. Emil Wiener a po vyvlastňovaní v roku 1918 sa začalo s výstavbou. Ministerstvo železníc dňa 31. decembra
1919 nariadilo technicko-policajnú skúšku trate v dĺžke 13 km. Po prehliadke trate udelili provizórne povolenie na dopravu dreva. Išlo o úzkokoľajnú lesnú železnicu – rozchod koľajníc 760 mm, s parným pohonom na prepravu dreva s maximálnou povolenou rýchlosťou 14 km/h. Definitívna kolaudácia bola 17. februára 1921 v dĺžke 14,1 km. Firma v septembri 1921 vypracovala projekt
lanovej dráhy motorovým pohonom s cieľom dopravy dreva zo zakúpených lesov v dvoch prevádzkových tratiach, a síce z nákladnej stanice v Podspádoch až do prechodnej stanice v blízkosti obce Ždiar a odtiaľ do smerovej stanice výchylky a ďalej k výkladnej stanici na trati úzkokoľajnej lesnej dráhy v Lendaku. Úsek medzi Lendakom a Ždiarom dali do prevádzky 22. marca 1922 a denne zvážali okolo 150 m3 dreva. O niekoľko mesiacov postavili aj časť lanovky po Podspády. Prepravovalo sa na nej denne už okolo 200 m3 dreva. Lesná železnica z Lendaku do Spišskej Belej bola schopná týždenne odviesť 2000 m3 dreva. V druhej polovici 30. rokov malo panstvo Hohenloheho veľké dlhy voči Československej republike a štát od nich po odpočítaní dlhu majetky odkúpil. Firma Glesinger skončila s ťažbou dreva v roku 1934. Štát zrušil zmluvy s firmou Glesinger a odkúpil od nej všetky technické zariadenia na spracovanie a prepravu dreva (13,5 km lanovka a 14,1 km úzkorozchodná železnica spolu za 4,5 mil. Kč). V roku 1940 vtedajší majiteľ, štátne lesy v Liptovskom Hrádku, LS Javorina, zrušil úzkokoľajnú železnicu. O tri roky neskôr bola zastavená prevádzka lanovky posledného úseku zo Ždiaru na Podspády. Lesnú železnicu rozobrali a preniesli na Biely Váh.

Menu