Uplynulo už pätnásť rokov odvtedy, čo územie mestských lesov, presne 19. novembra 2004 popoludní, zasiahol prepadový vietor – tatranská bóra. Tá po sebe zanechala viac ako stotisíc vyvrátených a polámaných stromov. Zničené boli lesné porasty na ploche 800 ha z celkovej plochy 4 681 ha mestských lesov v oblasti od Šarpanca po Tatranskú Kotlinu.
Správcovi mestských lesov vyplynula povinnosť obnoviť (zalesniť) poškodené územie na ploche 260 ha. V zmysle platného zákona o lesoch vtedajšie vedenie mestských lesov požiadalo štátnu správu lesného hospodárstva o harmonogram na spracovanie kalamitného dreva a harmonogram na zalesňovanie, ktoré boli schválené na obdobie 10 rokov. To znamenalo, že celú zničenú plochu nebolo potrebné zalesniť do dvoch rokov, ako to býva v prípade obnovy lesa na holinách v iných prípadoch.
Z kalamitného územia sa vyťažilo viac ako 105 000 m3 drevnej hmoty, najviac v druhovom zložení smrek (až 75 %), jedľa, borovica, jelša a javor. Spracovanie tejto kalamity bolo ukončené v marci 2006 a práce vykonávalo sumárne 23 ťažobných partií. Následkom uvedenej kalamity museli mestské lesy čeliť, a aj v súčasnosti čelia, ďalším kalamitám – kôrovcovým a vetrovým. Hlavným problémom je drevinové zloženie v lese pozostávajúce predovšetkým z monokultúry smreka a meniaca sa klíma sprevádzaná jednak suchým počasím a tiež častými nárazovými vetrami.
Umelú obnovu územia po spracovaní kalamitného dreva realizoval správca mestských lesov na ploche 104,5 ha, a to hlavne na miestach, kde sa nenachádzalo prirodzené zmladenie. Na ploche zvyšných 158,5 ha mohli lesníci s veľkým potešením na konci 10-ročného harmonogramu konštatovať, že prirodzená obnova lesa prebehla až na 60-tich % kalamitnej plochy. Najviac zastúpené dreviny na obnovovanej ploche predstavujú smrek a borovica. Z ostatných drevín tu rastie javor, jaseň, buk, jelša, breza, jarabina, rakyta, jedľa a smrekovec. Lesníci za pätnásť rokov na celom území mestských lesov vysadili sadenice v počte: 837 000 borovice, 900 000 jedle, 327 000 smrekovca, 223 000 smreka, 616 000 buka, 57 000 javora, 29 000 jaseňa, 18 000 jelše, 8 000 lipy a 2 000 bresta. Spolu teda bolo vysadených až 3 017 000 kusov sadeníc, čo predstavuje v priemere 201 000 sadeníc ročne.
Za veľmi významný faktor pri spracovaní kalamity možno považovať skutočnosť, že na ploche, ktorá sa nachádza v druhom až štvrtom stupni ochrany, nebolo povinnosťou ponechať kalamitné drevo v bezzásahovom režime. Výsledky Výskumnej stanice Štátnych lesov Tatranského národného parku a Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene prezentované na medzinárodnej vedeckej konferencii v októbri 2019 potvrdzujú, že postup po spracovaní vetrovej kalamity z roku 2004 a obnova lesa po nej, boli zvolené správne. Počas konferencie doc. Ing. Peter Fleisher, PhD., uviedol: „Spracovaná kalamitná plocha v tomto roku bola výrazným úložiskom uhlíka, čo je dobrá správa pre lesníkov, lebo potvrdzuje také nastavenie starostlivosti o lesy, ktoré znižuje riziko klimatickej zmeny. Na nespracovanej kalamitnej ploche sme síce zistili podobnú intenzitu príjmu uhlíka vegetáciou, ale výrazne vyšší výdaj v dôsledku začínajúceho rozkladu dreva, ktoré tam bolo ponechané po kalamite z roku 2004“. Uhlík je dôležitý biogénny prvok potrebný pre život všetkých organizmov. Zdravé obnovené mladé lesy ho podľa výskumov produkujú niekoľkonásobne viac, ako porasty ponechané na bezzásahovosť.
Správca mestských lesov v uplynulých rokoch okrem obnovy lesa vykonával aj starostlivosť o mladé lesné porasty (proti burine a zveri) na ploche 4 855 ha. Zrealizoval výstavbu 7,5 km oplôtkov proti zveri a výchovu mladých lesných porastov na ploche 1 472 ha. Priemerný náklad pestovnej činnosti v závislosti od výšky ťažby predstavoval v roku 2005 2,42 €/m3, pričom v roku 2013 to bolo 10,19 €/m3. V roku 2018 tieto náklady predstavovali až sumu 15,4 €/m3. Z týchto čísel je zrejmé, že na takom relatívne malom území sú úlohy v obnove lesa a následnej starostlivosti o tento les vysoké.
Spoločnosti Lesy mesta Spišská Belá, s. r. o., sa navyše podarilo dosiahnuť aj zmenu drevinového zloženia spočívajúcu v premene smrekových monokultúr na rôznorodé porasty, ktoré budú lepšie znášať klimatickú zmenu. Správca územia odviedol prácu potrebnú na zachovanie všetkých funkcií, predovšetkým prírodoochranných a celospoločenských, ktoré sa od horských lesov na území národného parku očakávajú. Doposiaľ nesplnenou úlohou však zostáva zvládnutie situácie v lesoch v lokalite Ždiar a v Babej doline pre zachovanie predmetu ochrany.
Ing. František Pisarčík, Lesy Mesta Spišská Belá, s. r. o.
