Lesy Mesta Spišská Belá s. r. o., obhospodarujú v rámci troch lesných obvodov (Fľak, Lendak, Ždiar) plochu s rozlohou 4 685 hektárov. Ihličnaté dreviny v súčasnosti predstavujú 78,5 % a listnaté 21,5 % z celkovej výmery lesných porastov.
Mestské lesy si v roku 2019 ako hlavnú úlohu kladú práce v pestovateľskej činnosti, spracovanie vetrovej kalamity (napadnutá v novembri 2018), podkôrnikovej kalamity nespracovanej v roku 2018, ďalej kalamitu, ktorá prípadne pribudne v roku 2019 a v porastoch s udelenou výnimkou s 5. SOP. V zmysle platného Programu starostlivosti o les sa zrealizujú prebierky do 50 rokov (15 ha). Rubná úmyselná ťažbu z dôvodu spracovania kalamity sa urobí v minimálnom rozsahu určenom Programom starostlivosti o les (100 m3).
Plánované náklady v pestovateľskej činnosti na rok 2019 | 269 700 € |
Plánovaná ťažba na rok 2019 | 13 000 m3 |
Plánovaný náklad na 1 m3 na rok 2019 | 17,50 € za m3 |
Plánované náklady na údržbu ciest a mostov 2019 | 8 000 € |
Plánované náklady – služby MP s. r. o. | 30 000 € |
Plánované celkové mzdové náklady na rok 2019 | 172 400 € |
Plánovaná priemerná realizačná cena 2019 | 45,46 € za m3 |
Plánované tržby za vlastné výrobky a tovar 2019 | 591 000 € |
Ostatné plánované príjmy na rok 2019
|
|
Projekt ŠOP v prípade úspešnosti | 27 400 € |
Schválené projekty PRV – 8.3., UEV,
priame platby – pasienky |
38 250 € |
Majetková ujma z rezervného fondu v prípade schválenia MsZ v Spišskej Belej | 50 000 € |
Rezerva na pestovateľskú činnosť z roku 2018 | 44 000 € |
Konateľ spoločnosti Lesy Mesta Spišská Belá s. r. o., Ing. František Pisarčík skúmal, prečo sú plochy jedle bielej vo vekovom rozpätí 40 až 120 rokov v našich lesoch zanedbateľne malé. Počas svojej praxe dospel k záveru, že listnaté dreviny a jedľu je v porastoch Tatranského národného parku možné vypestovať iba na takej výmere, ktorej dokážu lesníci poskytnúť spoľahlivú ochranu pred zverou. Napríklad v rokoch 1952 – 1956 bolo v lokalitách mestských lesov vysadených až 92 tisíc kusov sadeníc jedle na ploche 15 hektárov, avšak v prehľade plôch drevín z roku 2015 predstavuje redukovaná plocha výskytu jedle iba 0,10 hektárov. Vitalitu jedle ovplyvňujú veľké teplotné rozdiely v priebehu dňa najmä na exponovaných južných svahoch, kde sa zdržuje zver, ktorá sadenice poškodzuje. Sneh sa v tomto prostredí topí rýchlejšie, a preto jedľu nechráni, a zároveň táto drevina uprednostňuje vlhké a zatienené stanovištia.
Medzi spôsoby mechanickej ochrany sadeníc jedlí patrí individuálna ochrana rastových vrcholov pred poškodením zverou štipcami z umelej hmoty a ovčou vlnou. Ako najúčinnejšia metóda sa však v našich lesoch osvedčila výsadba sadeníc do vystavaných oplôtkov.
Jedľa je v našich mestských lesoch pevnou súčasťou dlhodobej stratégie zameranej na premenu smrekových monokultúr po vetrovej a podkôrnikovej kalamite na zmiešané porasty. Počas 25-ročnej starostlivosti o mestské lesy bol podiel jedle zvýšený zo 4,5 % na viac ako 9 %. Výsledkom smerovania práce našich lesníkov je aj dosahovanie vyššieho podielu prirodzeného zmladenia na odkrytej ploche.
Spoločnosť Lesy Mesta Spišská Belá s. r. o., sa venuje aj výchovno-vzdelávacej činnosti. V rámci celoslovenského podujatia Lesnícke dni, dňa 24.4.2019, pripravili aj naši lesníci v Kežmarku na Hlavnom námestí pre žiakov, ale i širokú verejnosť, zaujímavý program. Z myšlienky, že v lese sa dá mnoho naučiť, vychádza aj tohtoročný podtitul 13. ročníka Lesníckych dní Les je živá učebňa. V Kine Iskra počas akcie odzneli prezentácie na témy: Medveď v Tatrách, Hlasové prejavy živočíchov, Les a lykožrút, Kto tu bol? a Les a zdravie. Podujatie Lesníckych dní pod Tatrami spoluorganizovali Štátne lesy TANAP-u, Vojenské lesy a majetky SR, odštepný závod Kežmarok, Lesy Mesta Spišská Belá, Lesy mesta Kežmarok a Stredná odborná škola lesnícka v Prešove. Za naše mesto sa na podujatí zúčastnila aj viceprimátorka Mgr. Marta Britaňáková.